S Braňom, mládencom zo siedmeho poschodia sme sa poznali od malička. Bola som od neho staršia asi o dva roky a vyššia najmenej o dve hlavy. Vo výťahu si ma vždy prezeral, nevadili mu ostatní ľudia.
Raz, keď sme išli len sami, vtedy som už mala najmenej osemnásť, som mu po jeho chlípnych pohľadoch poradila, aby si ho doma vyleštil, keď je tak nadržaný. Asi o dva dni mi povedal, že ma poslúchol, a že to urobil. Opýtala som sa, načo myslel. Priznal sa, že na mňa, že je to vtedy najkrajšie.
Bola som dva roky vydatá, keď som ho stretla, ako ináč, vo výťahu. Bruško sa mi začalo pomaly zaokrúhľovať, no nie každý do spozoroval. Miro, môj manžel bol ako stále v zahraničí, tak som bola často sama. Rodičia mi nechali byt a odsťahovali sa do menšieho, na inom sídlisku.
-Tak ako Braňo? Ešte občas na mňa myslíš? Zasmiala som sa jeho ustavičným pohľadom. -Vždy, keď to potrebujem… Odpovedal úprimne. -Ja som taká vysoká, ty malý, ako by sme to robili? -Existuje toľko spôsobov… len stačí vyskúšať…. Výťah zastal a ja som vystúpila. Náhle som sa k nemu otočila. -Prídi okolo siedmej na kávu… budem zasa sama…
Zvonček sa rozozvučal presne o siedmej hodine. Privítala som ho v krátkej širokej sukni a voľnom tričku. -Vymyslela som takú hru… Privítala som ho v týmito slovami v predsieni. -Ty si môj manžel a práve si prišiel domov… Tak sa na neho zahraj a rob všetko, ako doma.
Najskôr sa neveriacky na mňa pozrel, no keď videl, že to myslím vážne, pohladkal ma zadku, stal si na špičky a dal mi pusu. -Drahá, mal som ťažký deň… na jedlo nemám chuť… poď sa so mnou osprchovať…
Vyzliekal zo seba veci a odhodil ich na kreslo v predsieni. Bol ešte v slipoch, keď mi stiahol sukňu aj s nohavičkami, potom mi vyzliekol aj tričko. Potľapkal po zadočku so slovami, že ho mám vždy krásne rajcovný.
Vyzliekol si slipy a tak som mala možnosť vidieť jeho dlhú vysiacu hadicu. Keď to stane, to bude niečo nepredstaviteľne hrubé a dlhé, pomyslela som si a nasledovala som ho do kúpeľne.
Braňo sa tváril suverénne, stále mi hladkal zadoček a keď som si zastala do sprchy, bozkami zasypal moje prsia, ktoré sa mi mohutne zaokrúhlili vďaka môjmu druhému stavu. Mala som vyholenú a pekne upravenú pošvu, ktorej dal tiež pusu a uznal, že sa jej krásne venujem. Vtedy ale Braňovi už jeho prístroj vystrelil, rovný a dokonalý penis čakal na príležitosť.
Vzal sprchu, postriekal ma vodou a potom ma namydlil. Krásne ho roztieral po bradavkách, ale aj lone, kde sa neprestajne zdržiaval. Namydlila som mu rákosníka a uznanlivo priznala, že mu akosi narástol, a čo udeme s ním robiť. Párkrát som mu ním zapumpovala, poviem vám, mala som čo držať, preto moja útla ruka si na pomoc musela vziať aj druhú.
-Keď ho umyješ, tak ho trochu pofajči… Prikazoval mi. Ja som vymyslela túto hru, tak som nemohla skončiť s pravidlami. Umytý penis som olízla, pusou a perami som mu ho pomaznala. Nechcel to dokonca, zodvihol ma a podal mi uterák. Vyutieraný sme odišli do obývačky, kde sme mali širokú sedačku. Braňo mi nohy vyložil na operadlá sedačky a začal mi mušličku olizovať a bozkávať. Pri mužovi som si začala zvykať na milovanie, a teraz keď nebol doma, už mi to aj chýbalo. Rada som uvítala jeho jazykovú vojnu s mojim klitorisom a piskami.
Zdá sa, že som ho vždy podceňovala, lebo všetko robil s prehľadom a dôkladne. Prijímala som ho a občas sa prudko napichla na jeho jazyk, až začal zrýchľovať a kmital vo mne, až ma priviedol na vrchol.
Bola som stále na široko roztvorená, keď k nej priložil svoj buchar. -Daj pozor… som v tom… neroztrhaj mi ju… Braňo bol vďačný za moju náhlu zmenu, posúval ho skutočne pomaličky a ani som sa nenazdala, a už ho mal v mojej šušurke. -Braňko… len pomaly… si silný… -Neboj sa láska… urobím ťa pomaly… aby si mala rozkoš na akú si zvyknutá…
Konečne som mu dala bozk, sladký a dlhý, na ktorý čakal celý život. Bol vo mne najmenej štyri minúty, keď som mu dala prvý bozk. Vzrušil sa ešte viacej, pomaly mi ho vyťahoval a zasa zasúval.
-Myslel som si, že také vysoké ženy majú aj veľké pošvy… -A ja som si myslela, že malý chlapi majú malé vtáky… Užívala som si jeho prieniky, pohyby vtákom, tvrdú silu medzi mojimi piskami. Akonáhle si moja pošva zvykla na jeho dlháňa, podskočila som, že môže ísť rýchlejšie.
Braňo dával pozor, no postupne pridával a zrýchľoval, až sa z neho vydrala láva hustých kvapiek. Zastenala som v nádhernom ošiali, veď som dostala od neho krásny dar v podobe orgazmu.
Braňo zostal u nás skoro do pólnoci, milovali sme sa roztúžene, konečne mal ma celú ako vždy chcel. Miloval ma skoro do pôrodu, vždy našiel polohu, aby mi ho tam aspoň trochu zasunul a vystriekal mi roztúženú pošvu. Manžel si našiel v cudzine inú a tak sused Braňo ostal u mňa natrvalo. Ten jeho kolík, jeho vynaliezavosť a láska mi ostala doteraz…
