S manželom sme trávili veľa času na dedine, odkiaľ pochádzal. V lete tam bolo nádherne, chodili sme po horách, túlali sa a užívali si slobodu. Zoznámila som sa s mnohými ľuďmi, vlastne poznala som všetkých susedov, ale i významných ľudí z ich obce. Najväčšiu radosť som vždy mala zo stretnutia s tunajším horárom.
Bol to vysoký a mohutný muž, zarastený ako opica, fúzy a čierna brada mu pristali. Päťdesiatnik sa nikdy nepretvaroval, očami ma vždy hltal a dával mi najavo, že sa mu páčim. Pri stretnutiach ma doslova vyzliekal. Ale aj pozýval do hory, že mi čo-to poukazuje. – Myslíte zver? Opýtala som sa so smiechom. – Zver aj kadečo inšie, sľuboval, no nikdy neostával čas, aby to splnil.
Po týždni nášho pobytu, musel manžel odísť vyriešiť akési problémy v podniku. Pána horára som stretla náhodou pred obchodom a opýtala som sa, kedy mi ukáže medveďa. – Dačo za dačo, nástojil. Zasmiala som sa, že iba sľubuje. Tak mi navrhol, že podvečer ma vezme za dedinou, nech ho tam čakám.
Blízkej rodine som navymýšľala, že idem za kamarátkami, že neviem, kedy sa vrátim. Pre istotu som sa poistila a tešila som sa na zarasteného muža, ktorý vyžaroval sexepilom. Sadla som si pod stromy neďaleko cesty a čakala som, kedy príde.
Na svojej motorke dofrčal za chvíľku. Nasadla som a uháňali sme smerom k lesu. Nakoniec sme zastali uprostred dlhej a strmej cesty. Motorku oprel o strom a povedal, že teraz pôjdeme pešo.
Rozprával mi o zveri, v zásobe mal zážitkov neúrekom. Postupne prezrádzal aj príbehy, ktoré v lese zažil. Pridal aj pikantné zážitky, keď v ďalekohľade miesto zveri uvidel súlož rôznych dedinčanov, nevynímajúc ani neverné páriky, mladíkov so susedkami, alebo staršie ženy s rôznymi mužmi z obce, ale i náhodnými turistami. Vraj táto hora by mohla rozprávať všeličo. – A čo vy? Vari ste svätý? Vás nikto neprichytil? – Veru, mňa nikto nenachytal… Ja som profík…
Vyšla som na posed, kde som si sadla vedľa neho a čakala na zver. Boli sme potichu, ale do očí mi pozeral viacej ako na lúku pod nami. Roztápala som sa pod jeho prenikavým pohľadom, bola som z neho nervózna. Vydržala som to a snažila sa pozorovať prírodu.
Za necelú hodinu som uvidela zo pár sŕn, ale aj líšku, ktorá sa prechádzala ako na promenáde. Ako náhle sa zotmelo, praskot konárov prezrádzal, že ide niečo ťažké. Naozaj, lúkou prešla statná medvedica s dvomi medvedíkmi. Priam som nedýchala, bola som napätá a aj som sa bála. Pritúlila som sa k horárovi a pošepkala mu, že sa bojím. Upokojil ma, že je všetko v poriadku.
V neporiadku bola ale jeho ruka, ktorá od tej chvíle ostala omotaná okolo mňa. Keď medvedia rodina prešla láskal mi vlasy aj šiju. Bola som opretá o neho, mal slobodu, mohol si robiť čo chcel. Otočila som k nemu tvár a pozrela som sa mu do očí. Pobozkal ma a vtedy sa začal medzi nami súboj, kto z koho.
Nahú si ma položil na nahádzané šaty na posede. Zarastené telo horára nemalo ani kúsok bez ochlpenia. Našla som mu šúlok, ktorý bol zarastený mohutnými chlpmi. Hladkala som mu čiernu riavu a medzi tým sme sa spájali bozkami.
Veľkou labou si našiel moju pošvičku, ktorá sa zľakla zarasteného a mohutného chlapa. Jemnými prstami zašiel všade, kde to uznal za vhodné. A ani som sa nenazdala a ležal na mne, spojený s vtákom a mojim lonom. – Sľúbil som ti, že ti všetko ukážem… Tak ti teraz dám aj niečo pre život…
Jeho rákosník mi vchádzal do lastúrky, skvele mi ju zaplnil a skvele mi ju mrdal. Horár sa neponáhľal, mal celkom inú techniku ako môj muž, či tí, ktorí ma pred ním prebrnkli. Občas prirazil a potom zastal nepohnuto vo mne, aby si vychutnal naše spojenie. Medzi tým ma bozkával a cmúľal mi špicaté prsia.
– Keby som mohol tieto chvíle predĺžiť… Neskončiť ich a byť v tebe… Cítiš ako sme nádherne spojený? Opýtal sa ma. – Hej… Je to paráda… Máš ho stvoreného pre moju pičku… – Ako to máš rada? – Veď uvidíš… Len už rob…
Horár ma začal postupne napichovať, celého vtáka tlačil do mňa a pomaly ho zasa vytiahol. Užíval si súlož s mladou ženou, mladou šušurkou, ktorá ešte nebola zvyknutá na podobné ohony.
– Do zadočku nechceš? – Nie, len neprestávaj… Môžeš rýchlejšie… Hlboko… Máš ho perfektného… Horár si zobral k srdcu moje slová a začal mi ju tvrdo pichať. Opätovala som mu jeho prudké prieniky, zažiadane som sa mu podvolovala a dávala mrdať. Priam som tušila, že ma vynesie do sveta rozkoše, ktorý som poznala málokedy. Držal a stískal moju riťku, pritom rýchlo prenikal do moje vášnivej Aranky.
Orgazmus bol nádherný a dlhotrvajúci, predlžoval ho stále rýchlymi pohybmi. Dovtedy kým sa sám neodbavil. Mal síce dosť rokov, no prúdy semena som sladko ucítila. Zasypala som ho bozkami aj slovami, že ma krásne urobil.
– Neľutuješ? – Nie… A dúfam, že ma ešte pomiluješ… Ty medvedisko chlpaté… Starší muž vždy splnil svoje sľuby. Priznám sa, nikdy ma tak dôkladne nepomiloval ako on. Darmo je, kto umí, ten umí.
