V kasárňach som spával a cez deň som chodil opravovať vodovody, práčky, umývadlá a všetko, čo s tým súviselo. Majorova panička zariadila, že som do ich paneláka chodil aj potom, ako som u nich dal všetko do poriadku. Od jednej susedky, ktorá bola podpráporčíčka a vládla v našej vojenskej kuchyni, dostala kľúč, aby som jej dal do poriadku vaňu a umývadlo.
Obzrel som si kúpeľňu a skonštatoval som, že tu dlhšie ako dva dni nebudem. Prácu som si však radšej šetril, nemienil som byť v kasárňach. No len čo pani majorovej zaspala dcérka, už bola pri mne.
Najradšej bola, keď som ju zvalil u susedky na širokú posteľ. Zapreli sme o stenu a už sme aj pichali ako na súťaži. Poznali sme svoje chúťky, takže dokonale vydráždení a vzrušení sme dobojovali naše číslo vždy spoločným orgazmom. Potom už utekala domov k dcérke, aby ju niekto nehľadal.
Súdružka práporčíčka aj s manželom, kapitánom z neďalekého útvaru, boli radi, keď som im odstránil závady, ale dožadovali sa, že keď kúpia novú kuchynskú linku, aby som ju nainštaloval.
Dva dni som nemal prácu v ich paneláku, tak som musel dva dni čučať v kasárňach. Na tretí deň prišla za mnou spomínaná podpráporčíčka, že už majú všetko dovezené, že ma vypýtala od veliteľa na dva dni, aby som išiel s ňou. Odviezla ma na ich embéčke na sídlisko, ktoré som už poznal.
Pri robote mi bolo podozrivé, že šéfka našej kuchyne neodchádza do práce. – Susedka vás vychválila, škoda, že nie je doma, odišla na víkend k svokrovcom… Taká som rada, že budeme mať novú linku… Zobrala som si voľno, aby som sa mohla o vás starať…
Pracoval som ako som vedel, medzi tým som čo-to pojedol a zasa robil. Mali staré rúrky aj batériu, tak som musel stále niečo prerábať, nadpájať a stále dookola to isté.
Súdružka podpráporčíčka si zhodila uniformu a prezliekla sa do domáceho oblečenia. Ako ináč, ceckatej žene civil pristal, bola zrazu celkom iná a hlavne mi bola sympatickejšia.
Zhodením mundúru sa stala ihneď mojou kamarátkou. Priznala sa, že vie, že koľko mám rokov aj to, že som ženatý, tak mi navrhla, aby som jej tykal. Mimochodom, pani majorovej zospodu, som vždy vykal, aj keď sme sa tvrdo milovali.
Jiřinka mala neodhadnuteľný vek, keby sa ma opýtala, že koľko jej odhadujem, tak by som zažil akiste fiasko. Boli už štyri hodiny, keď zatelefonovala službukonajúcemu dôstojníkoovi, že prídem neskoršie, že mám ešte robotu.
Z jej veľkého výstrihu sa na svet pýtali skutočne veľké bochníky. Podskakovali a pri jednom takom rýchlom pohybe jej napokon prsia vyšli akoby zázrakom z výstrihu. Ostala ako prikovaná, prsia s veľkými dvorcami a bradavkami sa na mňa dívali a ja samozrejme na ne. Bolo to zvláštne, ale ona ich nechala odkryté, neschovala ich.
– Jiřinka… To sú veľké prsia… Díval som sa na ne a ona čakala, čo urobím. S trémou prváka som k nej pristúpil a chytil veľké kozy. Zastenala a nechala mi ich ďalej. Tak som pobozkal dlhé hroty, pričom som ich občas pocucal. – Jiřinka… Môžem… Nenahneváš sa?
Podpráporčíčka v civile mala už oči zaliate nedočkavosťou, či slasťou, nemusela ani odpovedať. Preto som ich pridržiaval a ústami jemne bozkával a vzrušoval ich. Bradavky zrejme potrebovali takého hrátky, zdurili sa ešte viacej, boli také tvrdé, ako skala.
Jiřinka slastne priadla a akonáhle ku mne pritlačila svojo lono, napnuté v tesných teplákoch, zdrapil som jej ho a nenásytne omakával. – Poď do izby… Chcem na posteli… – Nikto nepríde? Nebudem mať problémy?
Ťahala ma do spáľne, kde zo seba zhodila všetko oblečenie. Tak som ju nasledoval a ľahol som si vedľa nej. Len čo uvidela stožiar, trčiaci do vzduchu, schmatla ho a jemne ním prechádzala. Robila to, ako keby sa bála mojej predkožky.
– Nemáš nejakú chorobu? – Mám, som strašne nadržaný… Za tie slová mi ním prudko zapumpovala a dodala: – Vojačik, však ma pekne urobíš? Nebojíš sa ma? Neviem na čo toľko otázok.
Zaľahol som medzi jej dlhé stehná, na čo sa sama obslúžila a vopchala do seba môj žiadostivý nástroj. Potom si ma omotala okolo bedier, asi aby som jej neutiekol. Veliké prsia sa od vzrušenia nadvihovali ako dva vankúše. Nikdy som nebol medzi takými epedami, ktoré som ocucával a náruživo hrýzol.
Pozrel som sa do jej zažmúrených očí, ktoré spolu s ňou prežívali slastné chvíľky. Rozbehli sme svoj kolotoč a jeden do druhého sme narážali, vychutnávali sme svoje spojenie. Panička bola ako vo vytŕžení, občas zvrieskla, aby dala na javo, že je rada môjmu vtákovi.
– Len ma poriadne dri… Nezabudni ju vystriekať. Oplodni tú moju nehanebnicu… Radostne som ju kefoval aj hrýzol do bradaviek, zatiaľ čo ona mi do ucha vymýšľala svoje želania. – Zalej ma tvojim semenom… Nastriekaj mi celú piču…
To sa už ďalej vydržať nedalo. Napol som sa ako luk a začal z plných síl do nej vrážať. Vtákom som ju išiel roztrhať, pošva sa jej sťahovala, zvierala mi kolík ako vo zveráku. Vtedy som pocítil ako mi slastné zimomriavky pokryli celý chrbát. Vzrušenie a výstreky semena mi spôsobili neopisateľné blaho.
Bil som do nej a cítil jej narastajúce vzrušenie, ktoré vyústilo v náhle vzlyky a krik. Žena podo mnou bola v ošiali, prežívala svoj orgazmus, pri ktorom takmer zamdlievala. Medzi tým občas zopakovala, aby som ju oplodnil a naprcal ako správny samec svoju samičku.
V tej chvíli som vedel jedno, že semeno, čo sa vo mne za niekoľko dní nazbieralo, určite musí dobre cítiť v celej pošve. Striekal som a tušil, že ho mám naozaj až-až. Aby zbytočne nevrieskala, ústa som jej zakryl mojimi a umlčal ju v dlhých bozkoch. V ten deň sme si to ešte raz zopakovali, až potom ma zaviezla do kasární.
