Do paneláka, kde som sa zoznámil s veliteľovou manželkou som chodil najmenej raz za týždeň. Práve majorova žena mi po čase prezradila, že naša náčelníčka kuchyne, ktorá dlho nemohla mať dieťa, je v druhom stave. Opýtala sa ma, či o tom nič neviem.
Samozrejme, že som sa urobil prekvapeným. A že to bola moja robota, cítil som v podobe rôznych jedál a darčekov, ktoré mi občas sama posunula. Nakoniec, potvrdila mi to aj sama.
Raz, keď mala službu v útvare, prišla pre mňa, že v kuchyni je problém s vodou. Problém nebol v kuchyni, ale v jej kancelárii za kuchyňou.
Ako náhle sme vošli do jej kráľovstva, stiahla rolety a zamkla dvere. Potom si vyzliekla vojenskú sukňu a ostala len v blúzke. Pri pohľade na jej nohavičky a pančucháče som dostal na ňu chuť.
Rozopol som jej blúzku, vybral obrovské kozy a začal jej ich maznať. Popri tom som jej strhávala nohavičky, ktoré som jej roloval aj s pančuchmi.
– Neroztrhaj mi ich… Neponáhľaj sa… Neutečiem ti… Ja som bol nedočkavý, vidieť polonahú podpráporčíčku bolo pre mňa žúžo, kolík si pýtal svoje.
Len čo začala byť medzi stehnami vlhká, otočil som ju a oprel o stôl. Sama sa rozkročila, aby sa čo najviac roztvorila. Vták vošiel do nej a mľaskal medzi jej piskami. – Len si ma pomiluj, zaslúžiš si… Oplodnil si ma… Tak teraz jeb…
Odzadu som ju naberal a pichal, až som sa napokon do nej zasa urobil. Keď som pochopil, že nedosiahla svoj vrchol, vtlačil som do nej prsty a brnkal jej po klitorise a piskoch, až sa rozkričala od svojej rozkoše. Potom mi dlho ďakovala, že som jej pomohol dostať sa do iného stavu. Vraj sa na bábätko s manželom tešia, no len ona vie, že nebyť mojej smotany, nikdy by neotehotnela.
Od vtedy, vždy, keď mala službu a ešte nemala zaokrúhlené bruško, si ma zavolala riešiť vymyslenú poruchu. Za odmenu mi dala zapichať, no sama tiež prežila pekné chvíľky.
V tom čase sa o mojich inštalatérskych prácach dozvedela aj manželka veliteľa útvaru. Bola to zatŕpknutá pani, ktorá nebola medzi dästojníckymi ženami veľmi obľúbená. Hoci všetky k nej boli milé, aby ich muži nemali problémy, ani jedna ju nemala v láske. Chodila namyslená a dôležitá.
Mňa zavolala, aby som im prerobil kúpeľňu na chate. Spolu s manželom, našim podplukovníkom a osemnásťročnou dcérou, ma odviezli z mesta do hôr, zhruba okolo päťdesiat kilometrov. Bol piatok, mal som tam ostať dovtedy, pokiaľ všetko urobím.
Ich dcéra sa tvárila, že som pre ňu vzduch, no akonáhle sa jej rodičia nepozerali, usmievala sa na mňa a očami so mnou flirtovala. Neviem, či to bežne robila, no cítil som, že mladú študentku svrbí rozkrok. Ak si myslí, že si urobím prúser, tak sa míli.
Večer, sotva som mal čo-to urobené, prišla z mesta spojka a veliteľa útvaru odvolali. Pred tým ako odišiel, mi zveril svoje ženy, so slovami, aby som dal na ne pozor. No podľa ďalšieho vývoja, som prišiel na to, že oni dávali pozor na mňa.
Večer som urobil pred chatou oheň a opiekol im klobásky a slaninu. Hoci sa najskôr zdráhali, že je to všetko masné, napokon všetko zjedli a pochvaľovali si, že to bolo originálne.
Izbu na spanie mi pani domáca určila v podkroví. Keď mi ju ukazovala, pripomenula, že aby som dcéru nechal na pokoji, lebo je ešte poctivá.
Umyl som sa v pri studničke a odišiel spať. Pred tým som premýšľal, že byť na chate s dvomi ženami, to sa tak skoro nikomu nepodarí. Až na jednu maličkosť. Jedna bola manželka veliteľa útvaru a druhá jeho dcéra. Mohol som fantazírovať, nič viacej. S týmito myšlienkami som aj zaspával.
Spal som hodinu dve, keď som sa prebudil na akúsi postavu, ktorá kráčala ku mne. – Vojíne… Spíte? Prehovorila potichu manželka nášho veliteľa. – Nie, ešte nespím… – Prišla som sa vám odmeniť… Iný na vašom mieste… Už by pozeral za slečnou… A ktovie, čo ešte… Sadla si mi na posteľ a pokračovala. – Hádajte, koľko mám rokov? Netušíte? Ešte nemám ani tridsaťosem… Som mladá mamička… Však…
Netušil som, kam mieri, tak som bol potichu. – Idem na chvíľku, ale len na chvíľočku k vám… Nočnú košeľu zo seba vyzliekla a ľahla si úplne nahá ku mne. Nahý som bol aj ja, zabudol som si pyžamo, tak som zvolil takúto formu.
Keď pocítila moje holé telo, pritlačila sa ku mne. – Vojíne… Vy ste ma čakali? Vy ste diabol… Strhla zo mňa paplón a začala sa hrať s mojim vtákom. Tomu nebolo veľa treba. Ona akonáhle mala v rukách tvrdú kladu, rozkročila sa nado mnou a namierila si ho medzi stehná.
V tme som netušil, akú ju má. No len čo ma prisadla, vedel som, že je to úzka a chtivá pička. Viacej som sa bál, či nepríde jej muž. Veď ten by nás zastrelil. Preto, aby som nezdržoval, začal som zo spodu do nej podskakovaťa búšiť, len aby skoro odišla.
– Vojačku… Pomaly… Ja nechcem, aby si sa skoro odbavil… Čaká ťa kolotoč… Nevedel som, čo je to podľa nej kolotoč. No po pár pohyboch zo mňa zoskočila, obrátila sa na chrbát a už som ležal medzi jej nohami. Zasa mi dovolila pár krát ju napichnúť a potom ma opäť odstrčila.
Dala sa na štyri, chcela to odzadu. Jej úzka pošva mala pochopenie pre všetky polohy, ani jedna jej nerobila problémy. Medzi tým chcela, aby som jej rozprával ako mi chutí jej pička.
Vymýšľal som si rôzne nezmysly, pri ktorých ochkala, a priadla nadšením, čo všetko hovorím. Tak som jej povedal, že je taká nádherná, že ju môžu trtkať najmenej traja nadržaní vojaci.
To som asi nemal, ležal som na nej, keď začala prirážať ako zdivočená. Ochkala a vrieskala, že cíti, ako ju omrdávajú traja nadržaní vojaci, len aby neprestávali.
Len čo sa začala preberať k životu, bolo počuť zvuk auta. – Je tu manžel… Radšej pôjdem… Bol si ozajstný kanón… Ale ani muk…
