Nikdy nezabudnem na jednu moju nočnú službu. Pracoval som v súkromnej firme ako ochrankár. Na novom pracovisku som bol necelý týždeň, keď som čosi po dvadsiatej hodine začal s pravidelnou obhliadkou po skladoch. V poslednej hale, ktorá bola na konci areálu som si všimol, že sa v jednej miestnosti svieti.
Potichu som prechádzal skladom, keď som počul, že sa tam niekto rozpráva. Neinformovali ma, že vo večerných hodinách bude sklad sprístupnený. Na moje prekvapenie som spozoroval dve postavy. Mali masky, takže bolo jasné, že sa jedná o zlodejov.
Vbehol som dovnútra s pištolou v ruke a zakričal, aby dali ruky nad seba. Žena sa zasmiala a povedala mi, že si takto predstavovala. Akonáhle zodvihla ruky, krátke šaty sa jej nadvihli, až jej vykukli stehná v zaujímavých čiernych pančuchách. Muž v maske mal síce ruky nad hlavou, no očami sa zadíval na nohy svojej kumpánky.
– Čo sa jej dívaš na nohy? Mal si si pred tým všímať jej silónky, nie ísť kradnúť… Zdôraznil som. – Ale ja… ja som… – Ale mi sme sem prišli… Pridala sa žena.
– Nezaujímajú ma vaše táraniny… A aby ste nepomýšľali na útek, tak jej vyzleč šaty… a môžeš aj ostatné…
Mieril som na muža pištoľou. Ten sa zháčil, no keď videl, že sa nemaznám, prešiel k žene. – Opováž sa… nech ťa to ani nenapadne… zabijem ťa… – Začni, lebo uvidíš… Poháňal som ho.
Muž v maske podišiel k žene a začal jej rozopínať šaty. Keď jej ich stiahol, ostal stáť ako pred infarktom, podobne ako aj ja. Žena stála len pančucháčoch, ktoré mala do pól stehien a v tesných bielych nohavičkách. Podprsenku ani nič iné nemala.
Žena vykrikovala, že nás oboch zabije. – Vieš čo, kým nás zabije, nech si tá zlodejka ešte užije… Okamžite sa vyzleč aj ty… Súril som na muža. Mal to jednoduché. Mierila na neho pištoľ, tak sa ani nezdráhal. Za chvíľku bol ako ho Pán Boh stvoril.
– Vyzleč ju donaha a potom je tvoja… Zavelil som ešte. – Neopováž sa… to teda nie… Mykala sa, hádzala, no muž jej tie priesvitné gaťky napokon strhol. Pančuchy jej nechal.
Keď som to uvidel, začal som cítiť sexuálne harašenie. – Mohla kradnúť, tak nech teraz prcá… zlodejka akási… Zval ju na zem a môžeš ju…
Muž sa podrobil mojim rozkazom, zaklienil sa medzi jej stehná. Chytal jej zarastenú chačapuru, pchal prsty, až si ju spracoval. Potom svojho nabehnutého vtáka zastrčil do nej a začal sa na nej hojdať.
– Pomaly… pomaly… neublíž mi… Samozrejme, ako každá žena, najskôr nie, a potom už diriguje spoločnú kefovačku.
Za chvíľu sa oddala sexuálnemu harašeniu, mrdala a vyčínala, chcela dosiahhnúť svoje. Muž jej bozkával prsia, občas ju tresol po zadku, aby ju ukľudnil.
– Nechcela si a teraz by si sa dala jebať celou armádou… – Netušila som, aká to bude slasť… Málo to doma robíme… – Tak vyfajči aj strážnikovi… – Dobre… dobre… len nech mi dá fajku…
Kľakol som si k nej a vytiahol som vtáka, ktorý bol dôsledkom toho, čo som videl, už na prasknutie. Muž na nej dorážal a ona žmolila môj penis. Ak mi ho tá zlodejská sviňa odhryzne, čo potom, premýšľal som a tak som začal do jej úst rýchlo mrdať, aby som sa vystriekal skôr, ako mi ho odhryzne.
Semeno mi prehĺtala rovnako ochotne a s chuťou, ako prijímala do seba aj muža v maske. Ten začal rýchlo prirážať a rozkričal sa od slasti, podobne ako aj ona. Keď skončili, hovorím si, sú vysilení a holí, zavolám šéfa.
– No čo je? Ozaj… Fero… na kontrolu skladov išla moja žena aj so šoférom, nie že ich postrielaš… Dopovedal mi šéf a položil.
– Pani Skácelová… to ste vy? – A čo ste si mysleli? Teraz už držte hubu a dokončite rozrobenú prácu…
S Rudkom, jej manželovým šoférom, sme ju behom nasledovnej hodiny viackrát pretiahli. Veď povážte, kto by nevyužil situáciu a nezavŕzgal si na šéfovej manželke…
