Asi po týždni ma v práci stretla Tónova priateľka a poprosila ma, či nemôže prísť niekedy poobede za mnou do skladu, že sa chce o niečom poradiť. Vedel som, že šéf dnes odchádza už o druhej, preto som navrhol, aby prišla o pól tretej. Aby nás nikto nerušil, zhasol som lampu, aby si všetci mysleli, že som odišiel za povinnosťami. Svetla z chodby bolo aj tak dosť, takže Vierka nebola zaskočená a sadla si do ponúkaného kresla.
Len čo si sadla spustila svoj príbeh o tom, ako po návrate domov, si chcela pozrieť videokazetu, ktorá bola ešte stále v kamere. Potom mi porozprávala detailne o tom, ako som s jej mamkou na zemi súložil, ako sme stvárali neprimerané polohy, ako mi jej mamka fajčila vtáka, ako som ju odzadu šukal a ako sme sa stále zvíjali v kŕčoch a orgazme.
– Vierka, tú kazetu musíš zničiť… – Ak nie? Čo potom? – Však to bude nehorázny škandál… tvoj otec ma spolu s mamkou zabije… Zasmiala sa a potom mi dlho rozprávala, ako si tú kazetu nekonečne dlho prezerala. Priznala sa, že niečo podobného ešte nevidela. Hoci na kazete bola jej mamka, vraj sa strašne vzrušila. Podľa jej slov sa tak nevzruší ani pri Tónovi. Môj kamarát, podľa nej, je síce výborný spoločník, ale v posteli nemá fantáziu a chtíč, ako ja.
Vierka sedela ako kôpka nešťastia, tak som ju upokojoval, že určite ju v živote čakajú nádherné chvíle. – Lenže mne ešte nikto nelízal moju… veď vieš… a to ma trápi… čo je ona od macochy… Vyskočila a nadvihla si šaty. – Pozri sa, čo je ona iná? Na svet odhalila lono, ukryté v miniatúrnych tangách. Ihneď bolo jasné, že si ho upravuje a holí.
Ponúkanú príležitosť som nemohol odmietnúť a stiahol som jej tenkú látku. Nad piskami mala zopár chĺpkov, inač bola celá vykosená. Nádhera nad nádhery, tak som sa zohol a pobozkal jej brázdičku. – Máš ju úchvatnú… A na dôvažok som jazykom prešiel po celej jamke, odspodu do vrchu, až ku drobným chĺpkom, ktoré som tiež vybozkával. – Je krásna a voňavá…
Po týchto slovách sa viacej rozkročila, takže som pomaly vychutnával neočakávaný dar. Postupne som jej stiahol nohavičky a chytil pevne drobný zadok. Pritláčal som ho ku sebe a jazykom som ju rozmaznával. – To je paráda… tak to je lepšie ako vták… Skonštatovala a sama sa mi pritláčala na moje pery a jazyk.
Blúdil som po nej a hľadal všetky citlivé miesta. Mladučká pošvička sa nechala sladko obrábať, pošteváčik jej začal tvrdnúť a citlivieť. Striedavo som ho lízal, na pokoji som nenechal ani drobné pisky a všetko okolo. Bozkával som jej aj okolie vyholeného lona a nezabudol som do nej občas strčiť prst, ktorým som pobrnkal po jej citlivých miestach.
– Ešte trošku… ešte mi ju líž… ešte… ešte… Začala hlasnejšie skučať, preto som si zastal vedľa nej a ústa jej zalepil mojimi. Prstami som ju ďalej maznal a privádzal do sveta rozkoše. Medzi tým sme sa bozkávali.
Sama našla môjho vtáka a keď ho vytiahla začala ním lomcovať. Neviem, či mi ho chcela odtrhnúť, tak som jej radšej nohu vyložil na kreslo a postojačky do nej vošiel. – Krásne si mi ju vylízal… teraz mi ju pretiahni…
Oproti mamke ju mala ešte neroztiahnutú, tak som jej ho pchal a vyťahoval radšej pomaly, hoci ten môj by najradšej začal rýchlejšiu hru. Jej lono bolo ako žeravá láva, pravdepodobne sa dobre ukojila. Teraz tlela a chcela môjho vtáka.
Postupne som dorážal a cítil som, že už začnem striekať. Preto som začal rýchlejšie do nej zachádzať. Sama usúdila, že už doháram. – Beriem tabletky… môžeš do mňa… všetko tam vystriekaj… nádherne mrdáš…
Od rozkoše som ju začal doslova drancovať, zadoček som jej tvrdo stískal a pritom ju hrýzol po krku a puse. – Ty môj blázonko… ty si rozdivočil…
Za odmenu som jej vybozkával mokrú pošvičku. Páčilo sa jej to, ale pripomenula, že som jej splnil tajné želanie a že sa musí vrátiť do kancelárie, aby ju niekto nezháňal. Pred skončením pracovnej doby mi ešte zavolala, že ak chcem, môže ma odviesť domov autom. Kto by odmietol.
Keď zastala pred panelákom, napadlo ma, že ju pozvem na čaj. Pripomenula, že má dnes večer rande, ale na chvíľku ku nám zájde.
Na jej a moje prekvapenie naši neboli doma. Začala byť akási nesvoja. Opýtal som sa, že čo sa stalo, že je zrazu v pomykove. Tak mi prezradila, že práve tohto sa obávala, že budeme pokračovať tam, kde sme skončili.
– Tebe sa to nepáčilo? Myslel som si, že si chcela čo-to vyskúšať… – Áno, ale teraz… teraz mi to už chýba… ty si výmyselník, akého tá moja nehanebnica potrebuje. Nuž a tak som ju opretú o posteľ pomiloval pekne od zadu, aby vedela, že ju nebudem nikdy zanedbávať…
