Po vyučovaní ma na chodbe stretla dejepisárka a opýtala sa ma, či by som nepoprosil otca, že potrebuje vymaľovať izbu. Vedel som, že otec má v poslednom čase veľa fušiek, preto som jej navrhol, že jej to urobím, že od otca som sa veľa naučil. Povedala mi, kde býva, preto som sľúbil, že sa čoskoro zastavím.
V sobotu ráno som stál pri zvončeku a stískal tlačítko. Musel som viackrát stlačiť, až sa otvorili dvere a v nich stála naša dejepisárka. Pozerala na mňa, nevedela čo chcem, a potom sa zasmiala a pochopila, na čo som prišiel.
Vošiel som do chodby a kráčal za učiteľkou. Priesvitná nočná košeľa viacej odaľovala, ako skrývala. Mal som pätnásť rokov, bolo to pre mňa pekné divadielko. Dejepisárka bola stále rozospatá, trvalo jej, kým sa ako tak prebrala. Dovtedy som si mohol pozrieť jej drobné prsia a všetko medzi nohami.
Na našej škole učila tretí rok a pravdepodobne bola slobodná. Nosila dioptrické okuliare, bola dosť nízka, takže jej postava nebola tak provokujúca ako mali iné učky.
Ukázala mi izbu, ktorú chcela vymalovať. Našťastie nábytku tam nebolo veľa, stačilo ho zakryť a odsunúť. Hneď som sa chopil práce a pripravoval som si farbu. Ozaj, bude jej stačiť biela, pomyslel som si a išiel za ňou, aby som sa opýtal. Vošiel som do ďalšej roztvorenej miestnosti.
Dejepisárka mala zložené okuliare a bola úplne nahá, práve si na seba naťahovala domáce oblečenie. Prsíčka mala krásne špicaté a frndolínu vystrihanú, zdobil ju len úzky čierny pásik.
Keď si založila okuliare, opýtal som sa, či ostane biela farba. Nemala námietky, a tak som farbu len vymiešal a na rebríku začal natierať. Občas ma prišla pozrieť, ináč si robila svoje. Akonáhle som prišiel k polici s knihami, nevedel som, čo s nimi. Dejepisárka najskôr uvažovala, potom ma poprosila o rebrík.
Vyšla naň a začala sa medzi knihami prehrabávať. Krátka domáca suknička jej pri nakláňaní odhalila úplne všetko. Keďže si nedala nohavičky, mohol som jej vidieť vyholenú frndolínu zo všetkých strán. Doma som videl mamkinu aj sestrinu pošvu veľakrát, no vidieť učiteľkinu, no bolo žúžo.
Mladá dejepisárka sa na rebríku dlho promenádovala, takže môj Frantík nemohol ináč, len sa skokotil a stvrdol na skalu. Bral som od nej knihy a kládol na stôl v chodbe. Keď mi podávala poslednú kopu, zle stupila a rútila sa z rebríka. Stál som blízko, stačil som ju zachytiť. Obtrela sa o mňa a zastala stáť pri mne tak blízko, že môj stvrdnutý úd mala položený na brušku.
Spomenul som, že bola nízka, tak keď pocítila môjho tvrdého frantíka, iba vyzdvihla hlavu, smerom k mojim očiam. Chvíľu naivne stála, potom sa do mňa odtrhla. Kolík mi na teplákoch tak stál, že nemohla od neho oči odtrhnúť.
-Čo sa stalo? Prihodilo sa niečo? -Ste holá… bez všetkého… tak to sa nedá vydržať… Dejepisárka sa ľakla, rukou si našmátrala pod sukňu. -Prepáč… Bola som rozospatá… prišiel si tak skoro… Ospravedlňovala sa, ale očami stále pozorovala moje tepláky, ktoré išli prasknúť.
-A to ak budeš pracovať? Stále to bude takto? -Asi… len keby… Učiteľka prišla bližšie ku mne a stiahla mi tepláky. -Tak mu treba pomôcť… lebo nevymaľujeme…
Pevne ho chytila a začala mi ho honiť. Oprela sa o mňa a pokračovala. Jemná ruka robila svoju prácu, a ja som ju chytil za zadoček a pritláčal k sebe. Moje prsty sa zrazu dostali k jej vyholenenej frndolínke.
Hladkal som jej jazvičku a prstom skúšal jej hĺbku. Učiteľka stenala a keď začala rýchlejšie rukou pohybovať, vystrekla so mňa dávka mojej túžby. Semeno lietalo po izbe, ona sa len čudovala a vôbec jej nevadilo, čo robí moja ruka.
Stála opretá a nechala sa dráždiť. Niekedy dávno mi to dovolila staršia sestra, tak som vedel, že musím brnkať po určitom mieste, kde to ženy majú radi.
Prstom som behal hore-dolu a skúšal aj celé jej vnútro. -Už len trošku… trošičku… tam… tam… Potom zakvílila a hlasno zastenala. Zmäknutého vtáka stále držala v dlani, nechcela sa ho vzdať. Vlastne aj ja som bol v nej, ako doma. -Mala… mali… by sme sa osprchovať…
Vyzliekol som jej sukňu aj tričko a potom som zhodil zo seba svoje pracovné zvršky. Pod sprchou sme začali spoločne blázniť, striekali sme na seba vodu.
Stredobodom jej pozorosti bol môj Frantík. Neraz ho pohladkala, že prečo je taký nespokojný, veď mu už pomohla. Na to som jej prstom prešiel po jamke a povedal, že mu asi nestačilo.
Ešte pod sprchou som tej malej a nežnej žene dal bozk, ktorý nemal konca. Nahé telá sa tlačili na seba, túžili splynúť. Ja som ešte nikdy nesúložil, no cítil som, že ona chce.
Vzal som ju do náruče a odniesol na posteľ. Bozkávali sme sa a rukami spoznávali naše intímne miesta. Nakoniec som si na ňu ľahol a hladal jej vyholenú dierku. Nešlo mi to, nevedel som se s ním trafiť, nevedel som sa do nej zaboriť.
-Toto nie… to nemôžeme… Lenže vtedy, keď sa podo mnou metala a bránila, podarilo sa mi do nej kolík zasunúť. Vtlačil som ho nadoraz a rýchlo, sotva zalapala po dychu.
-Nemôžeme… nerob to… to stačí… Bozkával som jej drobné prsia a pohyboval som sa do nej, aby som ju čo najviac cítil.
-Pomaly… neponáhľaj sa… Sama sa prilepila na moje ústa a potichu vzdychala. Tak som prestal a vsunul som ho len občas. -Musíš to vystriekať von… nie do mňa… To je kus… máš ho dobrého… miluj… ma…
Cítil som, že sa mi začína Frantík napínať. Zľakol som sa a vytiahol som ho, pričom som ho začal pumpovať. Striekal som na ňu spermie a pritom som sa pozeral do jej roztvorenej dierky.
Do večera, kým som vymaľoval, sme skúsili ešte viaceré polohy. V škole sa tvárila, ako keby ma ani nepoznala. Za to som sa stal jej dlhoročným maliarom, až kým sa nevydala a neodišla do iného mesta…
