Mesiac som prerábal prízemie v administratívnej budove, kde zo štyroch kancelárií mala vzniknúť ordinácia akejsi lekárky. V priebehu celej rekonštrukcie som ju videl asi trikrát. Celá v čiernom, dokonca aj v klobúku si obzrela, ako postupujú práce a potom odišla.
Pomáhala mi päťčlenná partia murárov, takže robota išla rýchlo. Posledné štyri dni som už robil sám. Nechcel som mať výdavky a potreboval som zarobiť, tak som sa snažil už sám.
Dva dni pred dokončením prišla umývať podlahu a okná sestrička, ktorá tu mala pracovať spolu s doktorkou. Sestrička sa prezliekla do krátkych teplákov a pracovala ako strhaná. Ja som mal tiež dosť práce, preto sme sa takmer ani nerozprávali. Jediné, čo som si občas všimol, že pani sestrička mala v teplákoch poriadnu krásavicu.
Tá jej buchta bola zdurená ako na prasknutie. Keby si obliekla iný odev, asi by ju nemala takú napnutú. Keď prechádzala okolo mňa, alebo sa náhodou ohla, mala ju strašne veľkú, len ju polapiť a vydrieť. Chúťky som si nechal zájsť, veď roboty bolo až-až. Sestrička mohla mať o tri-štyri roky menej ako ja, bola skutočne usilovná.
Po obede, keď som si urobil krátku pauzu na cigaretu, opýtala sa ma, či si dám za pohárik. Sama si odpovedala, že čo by som to bol za majstra, keby som si nevypil. Dal som si pohárik, hoci som nebol zástanca jej teórie.
Na moje prekvapenie si naliala aj ona, že je poriadne uťahaná, že si musí dodať guráže. Tak som ju pochváli, že je šikovná, že vie dobre robiť. – No vidíte, a ten môj je večne s niečím nespokojný… Potom mi ešte naliala najmenej dvakrát a sebe tiež.
Povedala mi, že aby som ju volal Danka. Tak som aj ja povedal moje meno. Potom sme už robili až do večerných hodín, keď začala uvažovať, že pôjde domov. Tak som jej povedal, že sa budem báť, že mi bude chýbať. Zasmiala sa, že takých báb si cestou domov môžem násť dosť. Hej, ale nie s takým krásnym zadočkom a všetkým okolo.
Videl som na nej, že ožila, že jej moje lichôtky urobili dobre. Neviem ani ako, keď sa zohla pre svoje veci, pohladkal som ju po zadočku. Najskôr sa ľakla a trhla, no potom mi prezradila, že to hádam preto, že už ju dávno nikto takto nežne nepohladil. – Hádam to nemyslíš vážne, taká riťka si zaslúži všeličo…
To som už behal po jej zadočku a čakal či sa nerozkričí. Ona sa mi nežne pozrela do očí a zastenala, že sa nemusím báť, že sme tu sami. Tak to hovoriť nemala.
Schmatol som ju za tú buchtisko a držal ju vo svojej dlani, len aby mi neušla. Tučná chlpaňa mi v rukách vlhla, to som cítil aj cez jej tepláky. – Keby si vedel, ako sa tá moja potešila tvojej ruke… Dáš jej aj niečo iné…
Posteľ ani nábytok tu nebol, vzal som ju za ruku a stiahol na seba. Na tvrdej podľahe to nebolo bohviečo, preto som si ju vyzliekol a rozkročmo osedlal na seba. Medzi tým som už držal v ruke vtáka, aby som jej ho venoval.
Keď naň dosadla, zastenala, že konečne, konečne má v sebe tvrďáka. Danka si ho užívala, no nie dlho, pochvíli už začala na ňom viacej a viacej podskakovať, kričať a tárať dve na tri. Cítil som, že aj ja končím, že to zo mňa vytryskne.
– Danka, ja už budem… Danka sa vzápätí odo mňa odtrhla a ústami mi takmer prehltla môj striekajúci žaluď. Vysala mi ho do poslednej kvapky, pričom mi natriasala nielen vtákom ale i guľami. Danka mi prezradila, že som dobrý majster, že moje služby sú dokonalé.
Akonáhle sme sa dávali do poriadku, zazvonil mobil. Telefonovala pani doktorka, aby sa informovala, ako postupujú práce. Danka ma vychválila a dodala, že so všetkými službami je spokojná, že si to môže pani šéfka tiež overiť.
Podľa všetkého ju doktorka požiadala, aby ma navigovala k nej domov, že mi chce určiť poradie poseldných prác. O hodinu som stál pred doktorkiným domom. Po krátkom zazvonení mi otvorila a pozvala ma ďalej.
Bola v dlhých čiernych šatách, obutá v topánkach na vysokých opätkách. V obývačke ma usadila a opýtala sa, čím ma môže ponúknuť. Priznala sa, že si práve dala víno, nenamietal som, dal som si aj ja. Doktorka mi poďakovala, že všetko ide podľa jej plánov, a že už za chvíľu bude môcť v ordinácii pracovať.
Netaktne, za čo som sa jej potom viackrát ospravedlnil, som sa opýtal, či aj tam bude stále v čiernom. Po druhom poháriku povedala, že je už koniec čiernym farbám, ktoré dlhodobo nosila za manželom.
Vstala a čierne šaty zo seba vyzliekla. Ostala stáť v bielom spodnom prádle a topánkach na vysokých ihličkách. – Od dnes už začínam zasa žiť…
Sedel som v sedačke ako obarený, netušil som, či jej preskočilo, alebo čo. Doktorka, žena o čosi staršia ako ja, sa zohla k môjmu rozkroku a rozopla mi rázporok. – Nesúložila som celú väčnosť…
Vytiahla mi vtáka, ktorý medzi jej dlhými prstami s červenými nechtami vyzeral veľmi zaujímavo. Ovinula si ho a začala mi ho pravidelne honiť. Až potom mu dala niekoľko bozkov na dierku, z ktorej mi pred hodinou lietalo semeno. – Krásne vonia… Ako po milovaní… Majstre… Zahrajte mi váš repertoár…
Tak som jej vyzliekol priesvitné nohavičky aj podprsenku a začal ju oblizovať, položenú v chlpatej podložke na zemi. Zvlášť som jej bozkával stehná pri chlpatom rozkroku, či zadoček a tvrdé bradavky. Medzi tým som ju prstom pichal do diery, ktorá chcela poriadnu mrdačku.
– Tak toto bude nočná, pán majster, hovoril som si. A ešte skôr ako som ju napichol som jej povedal, že má priam panenský zadoček, že ho treba vymrdať. – Majstre… Ako poviete… Len ma už vydrite…
Mýliľ som sa, nebola to nočná. Na druhý deň po práci som musel k nej zasa prísť a ju pomilovať. No ešte predtým si svoje vyžiadala aj sestrička.
Po dokončení stavebných úprav, ma doktorka zamestnala ako správcu budovy. Chcela ma mať vždy na blízku. Nielen doma, kde som sa ku nej nasťahoval, ale aj v práci. Sestrička, ako mi neraz šuškala do úška sa jej nečudovala…