V tom čase som mala niečo cez vyše tridsať rokov. Budovala som si kariéru, venovala náročnej práci. Po bláznivých rokoch štúdia na strednej škole som odišla do Anglicka, aby som sa zdokonalila v angličtine, potom som študovala na vysokej škole, po nej som odišla na dva roky zasa na skúsenosti do sveta.
Keď som už toho všetkého mala po krk, začala som chodiť po konkurzoch a hľadať si lepšie miesto v hlavnom meste. Samozrejme, volila som firmy s nadnárodnou účasťou. Chcela som využiť svoje jazykové schopnosti a tiež vysokoškolské vzdelanie.
Naozaj, po necelom mesiaci hľadaní a konkurzoch, dostala som príležitosť vo firme, o ktorej som dovtedy nič nevedela a nepočula. Išlo vlastne o málo známu organizáciu, ktorá sa zameriavala na sprostredkovanie práce a nové možnosti pre zahraničných investorov u nás.
Bola to dosť nezáživná a náročná práca, ktorej som sa venovala naplno od rána až do noci. Výnimkou neboli ani víkendové dni. Jedinou výhodou bolo, že som postupne prechádzali rôznymi funkciami a zvyšovali mi plat. Moja kariéra začala byť sľubná a ani som si neuvedomovala, že som prestala žiť, nemala som priateľky ani kamaráta, vlastne mala som za sebou tridsiatku a bola som pre všetkých starou dievkou.
Skúsenosti s mužmi som samozrejme mala. Na strednej aj vysokej škole som párkrát stratila hlavu, čo skončilo neraz v posteli, ale nejaké zvláštne spomienky na tie chvíle som nemala. Mládenci ma dostali kde potrebovali, a to bolo všetko. Ich veľká láska sa skončila akonáhle ma pretiahli.
Horšie to bolo zo strany rodičov. Keď som s nimi raz za týždeň telefonovala, vždy mi dali na javo, že všetky moje rovesníčky stretávajú s detičkami, všetky sú vydaté, majú rodiny, dokonca aj tie čo sa nikdy neučili, dokonca aj tie, čo boli okrúhle ako balón. Za príklad mi dali aj moju sestru a brata, ktorí im robili radosť aj so svojimi tromi deťmi.
Podobné rozhovory som si vždy vypočula jedným uchom a v mysli som sa venovala svojmu novému projektu. Ak si niekto myslel, že mi chýba chlap so svojim kolíkom, tak to sa mýlil. Občas, keď bolo vo mne napätie a bola som akási nesvoja, využila som služby mojej sprchy. Prudký prúd vody som vedela nasmerovať do rozkroku na citlivé miesto a zanedlho som sa zbavila stresu.
Príjemné občasné chvíle boli určite krajšie ako tie, keď moji roztrasení frajeri strčili do mňa svoj ohon a tvárili sa ako páni sveta. Len čo sa začali na mne nadhadzovať, už aj vyťahovali svoj penis, striekali mi na brucho a celí pyšní zakončili svoj akt zapálením cigarety alebo svojim náhlym odchodom. Ináč som to nepoznala, takže mi takéto chvíle ani nechýbali.
Po dvoch rokoch môjho pracovného vypätia som sa svojim nadriadeným natoľko zapáčila, že mi ponúkli miesto manažérky a dostala som sa vlastne aj do vedenia firmy. Znamenal to skutočne solídny plat, no mala som ešte viacej práce, ktorú som si nosila aj do svojho prenajatého bytu a pri počítači som sedela neraz do neskorých nočných, skôr ranných hodín.
Zvykla som si na tento kolotoč. Stresy, porady, telefonáty so zahraničnými partnermi, služobné cesty, málo spánku a zasa všetko dookola. Svet okolo seba som nevnímala, akékoľvek radovánky nepatrili do môjho zorného uhla. Cítila som sa fajn, veď máloktoré moje spolužiačky mali takéto šťastie a možnosť uplatniť sa.
Moji šéfovia kvitovali moju neustálu aktivitu, ale už aj oni mi začali s humorom pripomínať, aby som nezabudla aj na to, že som žena. Dokonca mi chceli zaplatiť zahraničnú dovolenku. Vždy som sa šikovne vykrútila a zasa som pokračovala v nastúpenom rýchliku.
Keď mi občas telefonoval otec, často spomínal, že s mamkou idú rekonštruovať starú chalupu, ktorú sme mali v osade, ďaleko od dediny. Bol to vlastne dom, kde sa narodila mamka a ten zdedili po starých rodičoch. Bola som tam niekoľko krát ako dieťa aj slečna.
Moje spomienky k tomuto miestu, znamenali veľa osí, množstvo snehu a hlavne veľa chodenia. Autom ísť do osady nebolo možné. Otec mi o ich zámeroch viackrát hovoril a dokonca mi ponúkol, či nechcem prísť na týždeň – dva. Vraj sa zrelaxujem. Bolo mi to smiešne, odmietla som pobyt pri mori a zrazu mám ísť do krkahájov na Kysuciach.
Lenže po čase som bola dosť vysilená a zatúžila som ísť domov, skúsiť mamkine dobroty. Vhod mi prišla situácia, že majitelia firmy museli odísť na medzinárodné sympózium, kde vraj nemusím ísť a ak chcem, môžem si konečne vybrať dovolenku. Ani som neuvažovala a ich ponuku som prijala s radosťou.
Ešte s väčšou radosťou ma privítali naši. Po dvoch dňoch domáceho vylihovania a ustavičného ochutnávania domácich dobrôt, otec zavelil, že ideme na chalupu. Ako dieťa som tam nerada chodila, ale teraz som bola zvedavá ako to tam vyzerá a neštítila som sa ani dlhej chôdzi.
Drevenica bola vo vnútri zrekonštruovaná, tak sme sa rozhodli, že tam ostaneme na niekoľko dní. Čuduj sa svete, nevadil mi ani dlhý výlet. Bolo tam príjemne, všade rozvoniavala hora, spievali vtáčiky, jednoducho tento pocit som si uvedomila až teraz, keď mi pribudli rôčky.
V takomto romantickom opojení som neodmietla ani prechádzku do lesa, kde vraj môžu byť aj hríby. Túlali sme sa, ja som konečne zabudla na môj pracovný svet a vychutnávala som vône a život v hustom lese. Chodili sme tak, aby sme na seba vždy videli, ale po čase nás rozdelili výmole medzi stromami ako aj vysoké skaly. Tak sme na seba občas aspoň pokrikovali.
Páčilo sa mi tu. Božský kľud po machu ma natoľko opantal, že som od rodičov odišla oveľa ďalej ako sme sa pôvodne dohodli. Nakoniec, veď som dospelá, nemôžem sa tu zatúlať, premýšľala som a stále kráčala pomedzi vysoké stromy. Hríby nerástli, ale prechádzka mi hladila celú moju dušu.
Asi po hodine som už vedela, že som zablúdila a že cesta späť bude asi problém. Najskôr som zvolila jeden smer, potom išla zasa opačne. Osadu ani rodičov som nevedela nájsť, tak mi nič neostávalo, len sa trápiť. Blúdila som lesom a snažila nájsť miesta, kade som išla s rodičmi, lenže nič som si tu nepamätala.
Najhoršie na tom bolo, že zo suchého machu som došla k mokrým miestam lesa. Zastala som a očami som sa snažila nájsť správny smer. V tom som za sebou začula nezvyčajné zvuky, fučanie a praskanie konárov.
Tak to mi ešte chýbalo! Rútila sa ku mne čosi čierne. Žeby to boli diviaci? Nečakala som už radšej a začala utekať. Neuvedomila som si to a bežala rovno cez mokrú lúku k bahnu, kde som pomaly a isto nevedela už urobiť ani krok. V bahne som sa takmer prilepila a videla, že stádo diviakov utekalo tiež na toto miesto.
Srdce som už mala kdesi v hrdle, nevedela som urobiť ani krok. Na dôvažok som spadla a celá som sa ocitla v nepríjemnom bahne. Diviaky sa ku mne približovali, keď v tom zaznel výstrel. Čo bolo ďalej, to som si už nepamätala.
Vnímať som začala, keď ma čiesi ruky vyzliekali z mojich krátkych nohavíc a trička. Dofrasa, veď neznáme ruky mi dávajú zo seba aj nohavičky. Tak to nie!
Začala som sa brániť a dotyčného muža, ktorý ma pridržiaval v cudzej kúpelni som začala biť, hlava – nehlava. Neskoršie som cítila teplú vodu a ruky, ktoré ma umývali a potom utierali.
Keď som roztvorila oči, cítila som vôňu kávy a príjemné teplo. Ležala som v posteli, prikrytá hrubou perinou. Bol večer a ja som bola totálne v neznámom dome. Pri kozube sedel muž, bol obrátený chrbtom a čosi čítal. Keď začul, že sa na posteli pridlho prevraciam, otočil sa na mňa: – Tak, vitajte na tomto svete!
– Prepáčte, vôbec neviem, kde som… Sedela som a perinu priťahovala takmer ku brade. Načo som to robila neviem, veď som mala na sebe pyžamo. Takže tie ruky, vyzliekanie, umývanie patrili jemu. Videl ma nahú a ešte ma aj obliekol. A čo keď ešte aj čosi iné?
Statný bradatý horár mi potom vyrozprával ako som sa zbytočne vystrašila a ako musel vystreliť do vzduchu, aby vyplašil diviačiu rodinu. Potom, keď videl, že som zamdlela, zobral ma na ruky a odniesol do horárne, kde ma dal do poriadku.
Hej, dal ma do poriadku, ešte mi vypral nohavičky a ostatné zvršky. Len či už neurobil aj niečo na vyše. V kúpeľni, kde bol aj záchod som sa skontrolovala, prezrela som si svoje lono a prstom som skúsila aj ohanbie. Nikde som nenašla ani stopy po možnom znásilnení.
Keď som si spomenula, že ma vyzliekal a umýval aj na tých najintímnejších miestach, a prstami som skúmala moju rozpuknutú broskyňu, ucítila som zvláštne mravčenie. Pod sprchu som nechcela ísť, žeby som tam ponorila prst? Hej, niečo som chcela, niečo som potrebovala.
Dnešný stres, jeho ruky, moja nahota pred neznámym oveľa straším mužom, ma úplne vzrušili. Tieto pocity som vnímala pod sprchou a prečo aj teraz?
Moje prsty automaticky vošli do môjho vnútra a rýchlo našli citlivé miesto. Stačilo niekoľko pohybov a mojim telom prebehla nádherná vlna rozkoše.
Tvrdo som si zahryzla do rukáva na pyžame a prstom druhej ruky som sa dotýkala citlivého výčnelku. Takéto vyvrcholenie som poznala prvýkrát. Od vyslabnutia som si sadla na vaňu a až potom som sa vrátila k môjmu záchrancovi…
