Pracovala som v jednej zdravotnej organizácii, ktorá stále kontrolovala pacientov, či nezneužívajú pracovnú neschopnosť. Mala som už takmer dvadsaťpäť rokov, preto ma naši hnali do manželstva.
Môj nastávajúci bol z veľmi slušnej rodiny, obaja sme často chodili do knižnice a na rôzne kultúrne podujatia, kde sme sa náhodou spoznali. Po roku našej lásky sme sa dohodli, že keď už všetci chcú, tak to teda skúsime a zapečatíme náš vzťah sobášom.
Medzi tým sme mali niekoľko príležitostí a občas sa pomilovali. Je pravda, že som už nebola panna, no ani súlož s Jarom ma veľmi neohúrila.
Pár krát sa nado mnou nadvihol, potom sa mi vystriekal na brucho. Ja som bola roztvorená ako vráta na humne, čakala som, čo bude ďalej. Ďalej nebolo nič, len ma pobozkal na líce ako svoju sestru a začal čítať rozčítanú knihu. Nehovoriac ani o tom, že som pri našom akte vôbec, ale vôbec, nič necítila. Rozkoš a orgazmus som nepoznala, ba aj ten jeho kolibrík vo mne lietal ako vo veľkej klietke, ani som nevedela, že som súložila.
Po svadbe to bude iné, bude striekať do mňa, potom to možno aj zopakuje za večer viackrát. Utešovala som sa, no keďže som nemala veľké skúsenosti, nevenovala som tomu väčšiu pozornosť.
V piatok ráno mi vedúca pridelila auto a určila adresu, kde treba ísť na kontrolu. Tentoraz vymyslela odľahlú osadu na konci okresu, kdesi úplne medzi horami.
– Ideme tam, kde nemajú ruju ani jelene… informoval ma náš šofér, ktorému akoby sa nechcelo nikde ísť. – No ale ja využijem čas. Kým budete na kontrole, pôjdem pozrieť Aničku do neďalekej dediny. Už mi nedala hádam aj zo dva – tri roky, pôjdem ju trošku vyrajcovať… vybšívať…
– Pán Kojda… predo mnou sa nepredvádzajte… mňa vaše úbohé rečí nezaujímajú… – Jaj tak, aj vy patríte medzi ženy… nie… nie… nie a potom kričíte ešte… ešte… Rozosmial sa svojim poznámkam, no potom už stíchol.
Jeho dvojzmyselné reči ma naozaj nezaujímali, ale rozmýšľala som aj tak nad vernosťou, milovaním, predstavovala som si tvrdého vtáka, ktorý ma nabodáva a dlho do mňa preniká, muž ma drží pevne v náručí, bozkáva mi prsia a hrdlo, stále pichá a pichá a ja cítim jeho tvrdý a mohutný penis až kdesi hlboko vo svojich útrobách.
Nerozumela som, prečo som začala uvažovať o doteraz nepoznaných milostných scénach, no vedela som jedno, že mám svoje spodné prádlo dokonale premočené. Nohavičky v rozkroku boli natoľko vlhké, že by som si ich najradšej vyzliekla.
Mala som zavreté oči a podobným myšlienkam som sa ďalej nechala unášať, takže môj rozkrok bol ako stále mokrejší a mokrejší. Bála som sa, aby som nepremočila sedadlo v aute, preto som roztvorila oči a začala neochotne sledovať okolie.
Za chvíľu vodič zastal pred domom s viacerými humnami a rôznymi stavbami. – Tak a sme na mieste. Ja vás tu nechám a prídem za hodinku. Alebo dve? Zavolajte mi, keď skončíte a som tu ako na koni.
Len čo som vyšla z auta, vedela som, že sa musím zbaviť premočených nohavičiek. Keďže tu nebolo naozaj nikoho, zašla som pod stromy, kde v hustom lesíku som zo seba stiahla premočené spodné prádlo. Bolo horúce, mojej dievčine látka nebude chýbať. Nohavičky som zahodila pod stromy a odišla k bráne domu.
Tá bola zamknutá. Zabúchala som na vráta a kričala, aby mi niekto otvoril. Obišla som dom, no nikde ani živej duše. Vrátila som sa späť a vtedy som zbadala, že malá bránička, ktorú som prehliadla je nezamknutá.
Nesmelo som vošla na nekonečný dvor, kde bolo strašne veľa sliepok. V rohu dvora nechýbali ani kozy a v záhrade som uvidela aj ovce. No, tak tu toho majú neúrekom. Pes tu nebol, tak som smelo prišla k dverám domu. Ako ináč, boli zamknuté. Búchala som, no zbytočne.
Vedľa domu bola lavička, kde som sa posadila. Chvíľku si posedím a keď nikto nepríde, napíšem oznam, že som bola na kontrole, a že urobím z toho zápis. To znamená, že domáci pán nedostane zaplatenú práceneschopnosť.
Asi po pól hodine čakania prišiel mohutný pán, ktorému som odhadla, že má okolo štyridsiatky. Prišiel s vozom plným čerstvo nakosenej trávy, na pleciach niesol pyšne kosu a na hlave široký klobúk. Mojej prítomnosti sa priam potešil.
– Konečne je tu krásna, mladá žena… Vitajte na mojom ranči! Srdečný úsmev mu ostal aj potom, čo som mu porozprávala, že nebude mať zaplatenú péenku, že príde o peniaze.
– No, čo už s peniazmi. Pre mňa je sviatok, keď tu vidím milú a sympatickú ženu… Môžem vás ponúknuť kávou? Alebo si radšej dáte niečo na pitie alebo pod zub?
Nečakal a do altánku, kde ma posadil priniesol všetko od výmyslu sveta. Napila som sa jeho domácej vody a neodmietla som ani slaninu a klobásu. Bol milý a stále sa ku mne choval ako k svojej dcére.
Začalo mi byť trápne, vysvetlil mi, že musí chodiť nakosiť ovciam a kozám a potom, že už je doma. No prácu na dvore a okolo hydiny nemôže zanedbať. Tak usmiaty muž s dobrou náladou sa hocikde nevidí.
Mala som z neho dobrý pocit, bol to určite dobrý človek, ktorý pozná len prácu a prácu. A ja mu mám zobrať jeho nárok na práceneschopnosť! Tak to teda nie, preberal som v duchu a občas sa smiala jeho dobre myslenému humoru.
– A to ste tu stále sám? Rodina odišla do mesta? Zasa sa zasmial mojim otázkam. Hoci to bolo tvrdé, no aj tak mi vysvetlil, že tu žije sám. – Mal som viaceré ženy. No ani jedna nešla so mnou pod čepiec. Keď zistili, čo je na statku práce, každá sa po čase zľakla… Zasmial sa a pokračoval bez hanby.
– A ešte sa zľakli aj niečomu inému… vraj mám čosi… čo nemajú iný chlapi… Vôbec som tomu nerozumela a keď videl, že sa nechápavo dívam, tak dodal. – Je mi to trápne… ale vraj som trochu viacej vyvinutý… tam dole… Zasmial sa a už začal spomínanú tému zahovárať. Medzi tým urobil kávu a ďalej sme sa rozprávali ako otec s dcérou.
– No a ja sa mám onedlho vydávať a musím chodiť a strašiť ľudí… – Taká ste nádherná a milá… ja budem mať strašne veľa elánu, vaša prítomnosť nude pre mňa na dlho liekom… Ozaj… a to sa musíte vydávať… ste taká mladá… Ja by som sa zbláznil, keby som vedel, že vám bude ubližovať nejaký muž… Máte slušného fešáka… nebude na vás zlý…
-Nie… ten je milý až-až… ani nie som v tom… ak na to myslíte… – A potom prečo sa vydávate… čo keď nebudete mať deti… nebude vám vyhovovať ako partner… muž… Žena má pred vydajom skúsiť aj niekoho iného… aby vedela, čo je to rozkoš… veď viete… lebo ak to nepozná a ani nevie aké je to… jej život je bez miazgy… Ale to asi nie je váš problém… Taká peknučká a už chce skončiť v manželstve…
Zadíval sa na mňa a srdečne sa usmial. Jeho oči boli tak láskavé, že by som ho najradšej vystískala ako otca. Preto som nabrala odvahu a priznala sa. – No, ja vám prezradím, že môj nastávajúci je taký milý muž, ale nič iné zaujímavé som s ním ešte nezažila…
– Tak nechajte tak, osudu… možno po svadbe bude ako oheň a budete poznať dokonalú vášeň. Keď videl, že smutne sedím, prešiel ku mne a privinul si ma k sebe, hladkal po vlasoch a utešoval ma, že život je nádherný, aby som sa ničoho nebála. Namiesto vďaky za jeho krásne slová som mu dala najskôr jeden, potom mnoho bozkov.
Bral to tiež ako moju vďaku. No keď som svoje ústa prilepila na jeho mohutné pery, už sme obaja vedeli, že to nie je len vďaka. Robusný štyridsiatnik ma vzal nežne do náruče a nesmelo sa začal zoznamovať s mojim telom. Jeho sladké a nekonečné bozky mi pomohli odosobniť sa, zabúdala som na čo som prišla.
Tvrdými vypracovanými rukami ma hladkal aj stískal moje prsia. Potom si ma položil na široký stôl, z ktorého zmietol všetky poháre a vyhrnul mi šaty. Keď zbadal moje holé lono, len slastne zavýskal a začal ho prstami a dlhým jazykom spracovávať.
Bola to nádhera, bol to koncert, ktorému som práve v tej chvíli začala rozumieť. Môj krik, ktorým som dala na javo uspokojenie určite bol počuť ďaleko v lese.
Ani som nepostrehla, ako sa do mňa zavŕtal svojim penisom. Vyplnil ma dokonale, bola som na prasknutie, no vedela som, že chcem byť takto napichnutá a milovaná stále. Pomaly, až vláčne prenikal do mojej roztúženej pošvy, no keď videl, že som spokojná, zrýchľoval tempo.
Určite to dlho nemal, potreboval sa vystriekať. Miloval ma čoraz rýchlejšie, až som pocítila, že moje pysky ho pevne ulapili a čakajú na s mojim celým vnútrom na niečo nádherné. A to prišlo.
Len čo začal od rozkoše stenať a striekať do mňa semeno, vlna vášne mnou sladko otriasla, až som na okamih akoby zamdlela.
A takmer zamdlel aj on, keď ma počul, ako do telefónu hovorím vodičovi, že môže odísť do mesta bezo mňa. A tak som ostala ďaleko v horách, mimo mestského ruchu, kde vychovávam svoje dve deti s milovaným a vždy veselým chlapom…
